Skúsenosti z praxe sú pre študentov cenné. Lenku neodradili ani hodiny cestovania (Rozhovor)

Autor Lenka Švančárková Publikované
Skúsenosti z praxe sú pre študentov cenné. Lenku neodradili ani hodiny cestovania (Rozhovor)

Lenka Bognárová študuje interiérový dizajn na Technickej Univerzite vo Zvolene. Tento odbor si, pochopiteľne, vyžaduje aj praktické skúsenosti. Len vďaka nim sa študenti môžu po škole plnohodnotne uplatniť. Lenku na ceste za skúsenosťami neodradila ani diaľka a hodiny cestovania. 

Ako je to s praxou na tvojej univerzite? 

Prax na našej škole nie je povinná. Nemáme predmet odborná prax, ako na iných školách. Absolvovanie akejkoľvek praxe nie je podmienkou pre pokračovanie do ďalších ročníkov. Aj keď si to náš odbor podľa mňa vyžaduje. Jedinou možnosťou je zháňať si spolupráce na vlastnú päsť. 

Poznatky z teoretických hodín môžeme aplikovať do ateliérových prác.Tie potom prezentujeme a získame spätnú väzbu od vyučujúcich. Je to dobrý spôsob, ako sa posunúť vpred, ale nenahradí to zadanie a spätnú väzbu od reálneho klienta.

V odbore interiérový dizajn je potenciál, že by sa dal využiť aspoň v rámci projektov univerzity. Máte možnosť realizovať sa aspoň tam?

Áno. Na začiatku semestra sme mali príležitosť navrhnúť nejaké priestory v rámci univerzity. Prípadne sa niekedy podaria malé zákazky v spolupráci s mestom.

Ako fungujú takéto spolupráce?

Vždy vytvoríme niekoľko návrhov a keď sa im niektorý z nich pozdáva, spolupráca pokračuje ďalej. Tento rok sa to podarilo dvom spolužiačkam. Ich návrhy sa im zapáčili, vybrali ich a projekt sa zrealizoval. 

Presne takéto spolupráce sú pre nás jednou z najväčších motivácií  a prínosom do portfólií. Určite by som ocenila, keby bolo takýchto príležitostí viac. 

„Absolvovanie akejkoľvek praxe nie je podmienkou pre pokračovanie do ďalších ročníkov. Aj keď si to náš odbor podľa mňa vyžaduje.“

Tebe sa predsa len praxovať podarilo, kde?

Mala som možnosť sa zúčastniť stáže v Škoda auto, a.s v Mladej Boleslavi v Českej republike. Spolupracovala som na navrhovaní a zakresľovaní pracovných a kancelárskych plôch. 

Ako sa ti to podarilo?

Podarilo sa to vďaka jednému profesorovi, ktorý nám stáž ponúkol a sprostredkoval. Spolu so spolužiačkou sme boli z tejto spolupráce nadšené a chceli sme tomu obetovať veľa svojho času. Tak to aj bolo.

Aké boli prvé týždne praxe?

Začiatky boli také chaotické. Všetky vybavovačky, balenie a dohodovanie trvali necelý týždeň. Dostali sme termín nástupu a čakal nás prvý deň. Po našom príchode chaos pokračoval. Keďže náš nadriadený bol práve na zahraničnej ceste, nikto o nás nevedel. To bol len taký detail, ktorý nám z nadšenia neubral. 

Od začiatku som však vedela, že to nebude ľahké. Najmä pre tú diaľku. Popri dennom štúdiu sme dochádzali do Čiech. Pendlovali sme a snažili sa byť v plnom nasadení na oboch stranách. Aj na praxi, aj v škole. 

Mala škola pre to pochopenie? 

V podstate áno, ale nedalo sa takto fungovať dlhodobo. Aj keď som praxovala, musela som zároveň stíhať robiť projekty v ateliéroch a chodiť ich pravidelne konzultovať. Škola síce akceptovala, že praxujem, ale úľavy som nemala. Musela som stíhať všetko rovnako, ako ostatní študenti. Na to, že to bude časovo náročné, ma upozorňovali hneď od začiatku. Šla som do toho s tým, že to zvládnem. Ale nakoniec som musela prax ukončiť skôr. 

Prečo?

Nestíhala som. Nebola som už ďalej schopná cestovať niekoľko hodín a ísť na oboch stranách na 100 percent. Skĺbiť konzultácie v škole a prax bolo čoraz náročnejšie. Pravidelne som to riešila nočnými spojmi Mladá Boleslav – Praha – Zvolen, aby som stihla konzultáciu v škole. Dalo sa to vyriešiť aj online formou, ale to veľmi na našej škole nefungovalo. 

„Len vďaka práci pre reálneho klienta už počas školy sa môžeme priblížiť k požiadavkám, ktoré od nás po škole vyžadujú.“

Dala ti prax to, čo si očakávala? Páčila sa ti spolupráca?

Áno, okrem komplikácií s cestovaním som nemala žiadny problém. Prax prebehla podľa mojich predstáv. Mala som za úlohu menšie, rýchle projekty. Navrhovala som dispozičné a nábytkové riešenie pre kancelárske priestory. 

Mali sme zabezpečené ubytovanie, aj výplatu. Na to, že sa mi táto príležitosť naskytla náhodou a všetko sa riešilo za pochodu, bolo to super. Na praxi som strávila päť mesiacov, štyri so spolužiačkou, potom sama. 

Akú máš predstavu o fungovaní prípadnej praxe na tvojej škole? 

Už teraz je fajn, že máme aspoň ateliéry, kde sa môžeme realizovať. Privítala by som aj povinnú odbornú prax vo firmách. Má to pre nás lepšiu perspektívu. Na prax by mal byť vyhradený čas, nedá sa stíhať obe, to som si vyskúšala na vlastnej koži. 

Riešenie vidím v možnosti absolvovania povinnej praxe vo firmách, ktoré si vyberieme my, alebo škola. Len vďaka práci pre reálneho klienta už počas školy sa môžeme priblížiť k požiadavkám, ktoré od nás vyžadujú po škole.