Je nebezpečnejší covid alebo vakcína proti nemu? (rozhovor)

Autor Tamara Peterková Publikované
Je nebezpečnejší covid alebo vakcína proti nemu? (rozhovor)

Vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Dnes pôsobí na Ústave lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky na Lekárskej fakulte. Okrem toho Daniela Klimová pracuje na svojej dizertačnej práci na Onkologickom ústave sv. Alžbety na Oddelení prípravy kmeňových buniek. Miluje mačky, tatranský čaj a rada sa učí nové veci. V rozhovore pre Praxuj hovorí o vakcíne proti koronavírusu a o tom, prečo sa dá zaočkovať.

Väčšina ľudí covid zvládne prekonať aj pomocou vlastnej imunity. Prečo by sa teda mali dať očkovať?

Nikto nevie dopredu, aký priebeh ochorenia bude mať. Toto ochorenie dokáže pripútať na lôžko aj mladých ľudí. Zaočkovať sa treba keď už nie kvôli sebe, tak kvôli tým, čo majú oslabenú imunitu. Tu sa bavíme o kolektívnej imunite, ktorá chráni tých imunitne slabších a tých, ktorí sa z nejakého dôvodu očkovať nemôžu, napr. onkologickí pacienti. Ak mladý aktívny človek dostane covid, s vyššou pravdepodobnosťou ho bez závažnejších následkov zvládne prekonať. Ale stále je infekčný pre ostatných ľudí. V takejto situácii nemôžeme myslieť sebecky. Viaceré očkovania máme za sebou ako deti. Áno aj tí, ktorí teraz vykrikujú, aké je to škodlivé, a stránia sa očkovania vlastných detí. Toto odmietanie vakcín má potom, bohužiaľ, vplyv aj na ľudí, ktorí zmýšľajú racionálne, ale ich imunita nie je taká silná.

A čo ak si poviem, že v mojom okolí nie je nikto s takouto oslabenou imunitou? Aké sú ďalšie argumenty za očkovanie?

 Ja by som sa recipročne opýtala, ako dotyčný človek s istotou vie, aký je zdravotný stav okolitých ľudí. Neuvedomujeme si to, ale stretávame denne stovky ľudí – v škole, v práci, v autobusoch, v čakárňach, obchodoch... Niektoré štúdie hovoria, že vírusové častice sa môžu bez rúška pri kýchnutí šíriť aj 12 metrov od nás. A vo vzduchu môžu zotrvávať hodiny, na pevných povrchoch aj dni. Neochorieť by malo byť nie len v osobnom ale aj v spoločenskom záujme. Napokon, na liečbu chorých sa skladáme my všetci. A práve liečba neočkovaného môže zaberať lôžko, ktoré by sme zrovna z iných dôvodov mohli potrebovať my.

Ty sa dáš zaočkovať?

Áno. Pracujem v zdravotníctve. Tak, ako je pre nás žiaduce očkovanie proti hepatitíde A a B, je dôležité aj toto očkovanie. Mám vyššiu šancu nakaziť sa a ohroziť tak ľudí v mojom okolí, ktorí možno nemajú takú dobrú imunitu.

Koľko vakcín je vlastne teraz k dispozícii?

Momentálne sú schválené dve vakcíny od výrobcov Pfizer a Moderna. Obe majú účinnosť na úrovni cca 95 %. V tretej fáze testovania je však cez 18 vakcín, viacero z nich je čínskych či ruských. Z dôvodu pomerne vysokých nárokov Európskej liekovej agentúry sa však s nimi zatiaľ neráta. Najmä kvôli absencii dát, neukončenej tretej fáze testovania alebo nízkej účinnosti. Na výber vakcíny vplýva aj logistická záťaž. Mnohé z nich si vyžadujú špecifické podmienky skladovania, napríklad v -70 °C. Iné sú menej náročné a stačí im chladnička. Niektoré sú jednodávkové, napr. tá od Johnson & Johnson, iné je nutné preočkovať o dva či tri týždne po prvej dávke. Napr. tú od Moderny či Pfizera.

Mnoho ľudí má obavy, že vakcína bola vyvinutá príliš narýchlo. Teda, že nie je dostatočne otestovaná a bezpečná. Čo si o tom myslíš?

Vývoj vakcíny prebiehal overenými spôsobmi ako u všetkých ostatných vakcín. Aj v dĺžke jednotlivých fáz, aj v testoch, aj v byrokratických prekážkach. V čom sa vo výsledku líši je vedecká priorita a súbežný priebeh jednotlivých fáz vývoja. Vedecké tímy boli prioritne financované na urgentné vyriešenie situácie. Testovanie, čo sa týka bezpečnosti, musí byť spravené kvalitne, inak by schválené nebolo. Niektoré vedecké tímy dokonca začali s vývojom vakcín hneď po prvotnom prečítaní všetkých génov koronavírusu v januári 2020. Na vlastnú päsť sa pustili do výroby vakcíny ešte pred finálnym schválením.

Mimochodom, aj vakcína proti chrípke je každý rok nová, pretože vírusové kmene chrípky mutujú častejšie. A o tej málokto hovorí, že je vyrobená narýchlo.

Takže je podľa teba bezpečná?

Nie je o nič menej bezpečná ako tie, ktorými sa očkujeme bežne. Ak by som mala povedať na čo sa viac zomiera, nebola by to vakcína, ale covid.

Ako vlastne prebieha vývoj vakcín?

V predklinickej fáze testovania sa vakcína testuje najskôr na bunkách v Petriho miske. Neskôr sa podá myšiam alebo opiciam, na zistenie imunitnej reakcie. Potom je podaná malej skupine ľudí. Tak sa otestujú bezpečnosť, dávkovanie a imunitná reakcia. Ak je všetko v poriadku, do testovania sa zahrnie vyšší počet ľudí, rozdelený na skupiny s rovnakými parametrami, teda deti, starí ľudia... Tak sa zistí, či u nich vakcína účinkuje rovnako. V tretej fáze je podaná tisícom ľudí, spolu s dobrovoľníkmi, ktorí dostanú placebo. Pomocou merania rýchlosti účinnosti sa určí, či vakcína chráni pred koronavírusom. V tejto fáze je už dostatočný počet ľudí na odhalenie jej účinnosti a možných zriedkavých vedľajších účinkov. Nakoniec vakcínu musia schváliť regulačné orgány a môže sa zaviesť do praxe.

Čo je vo vakcíne, že nás to dokáže ochrániť pred chorobou?

Zjednodušene povedané, obsahuje tú časť nukleovej kyseliny koronavírusu, ktorá zabezpečuje vírusu vstup do našej bunky. Pichnutím takejto časti vírusu do nášho tela zabezpečíme, že si náš imunitný systém voči nej vytvorí protilátky, a pri reálnej infekcii ho naše imunitné bunky budú atakovať.

Prečo sa epidemiológovia rozhodli pri očkovaní uprednostniť starších ľudí a rizikové skupiny? Nebolo by lepšie, keby sa zaočkovali najprv ľudia, ktorí žijú aktívnejšie a majú preto vyššiu pravdepodobnosť, že sa nakazia?

Starší ľudia to potrebujú najviac, pretože priebeh ochorenia je u nich najčastejšie fatálny. Navyše, väčšina starších je v kontakte najmä so svojimi vekovými rovesníkmi. A tak má choroba vplyv na veľký počet týchto ľudí. Mladí ľudia majú vyššiu šancu prekonať chorobu v miernejšej forme. Aj vďaka tomu, že žijú aktívnejší život.

Mnoho ľudí si od vakcíny sľubuje návrat normálneho života bez opatrení. Je to podľa teba reálne očakávanie?

Áno. Nie je nič iné, čo by súčasnú situáciu mohlo zlepšiť. Pokusy niektorých krajín nechať to na divoké budovanie imunity končili veľkými počtami obetí. Pandémia nevplýva negatívne len na ekonomiku, ale aj psychické zdravie. Nevraviac o tom, že súčasná situácia nenahráva diagnostike iných ochorení. Za pravdu mi dáva aj nemalý počet chorôb, ktoré sa podarilo očkovaním v podstate úplne odstrániť z našich životov. Napríklad čierny kašeľ, detská obrna, záškrt... Poľavenie v očkovacích programoch, napr. voči tuberkulóze, ktorá sa od roku 2012 povinne neočkuje, nám zasa ukazuje, že sa môžu objaviť znova a ich pôvodcovia žijú medzi nami stále.  

Podľa covid automatu by sa vysokoškoláci mali vrátiť do škôl už v januári 2021. Čo si o tom myslíš?

Nemyslím si, že január je reálny. Aj z toho dôvodu, že cez sviatky sa ľudia budú stretávať s rodinou. To rozhodne situáciu nezlepší. Nesmieme zabúdať, že dôsledok nášho správania sa dnes, sa ukáže na počte infikovaných zhruba o dva týždne. Možno ľudia prekvapia zodpovednosťou, avšak osobne si myslím, že reálnejšia je polovica februára, teda začiatok letného semestra. Všetko závisí od počtu a dostupnosti vakcín. Podľa posledných informácií by prvé vakcíny mohli byť k dispozícii už 23. decembra 2020.

Ako pandémia ovplyvnila tvoje doktorandské štúdium?

Skoro nijako. Každý deň chodím do laboratória a ďalej robím výskum. Dvakrát sa stalo, že vyšlo nariadenie, aby sme pre istotu nikam nechodili. To som rešpektovala a ostala doma.

Súčasťou doktorandúry je aj vedenie kurzov. Aký je to pocit, vyskúšať si vysokoškolské štúdium aj z tej druhej strany?

Je to zaujímavý pocit, ale určite nie som typ, ktorý by si niečo na študentoch kompenzoval... Poznám takých, ktorí sa správajú, akoby zabudli, že pred chvíľou boli študenti oni sami. Snažím sa byť férová.

Plánuješ po skončení štúdia zostať na univerzite?

Myslím si, že áno.