Redaktor Martin Pápai: Ak som sa chcel presadiť, musel som robiť niečo navyše

Autor Lenka Švančárková Publikované
Redaktor Martin Pápai: Ak som sa chcel presadiť, musel som robiť niečo navyše

Martin Pápai pracuje ako redaktor v Hospodárskych novinách. Uvedomuje si, že keby už počas školy nebol aktívny a nemal prax, túto prácu by nezískal. Bakalársky stupeň absolvoval na Prešovskej univerzite v Prešove, v odbore mediálne štúdiá. Vedel, že práca v médiách je pre neho to pravé, a tak v štúdiu médií pokračoval, na Univerzite svätého Cyrila a Metoda. Paradoxne v Trnave bolo podľa neho príležitostí pre prax menej ako v Prešove. 

Patril si medzi aktívnych študentov a prax v odbore sa ti podarilo získať relatívne skoro. Aké boli tvoje prvé skúsenosti?

Mal som to šťastie a prvé skúsenosti som nadobudol už počas prvých dvoch ročníkov na vysokej škole. Najprv som začal externe čítať správy pre Rádio Prešov. To už dnes funguje pod iným názvom. Hodnotím to ako dobrú skúsenosť. Z rádia moje kroky smerovali do televízie. Bola to študentská televízia Mediálka a robil som tam kameramana v spravodajstve. 

Mal si možnosť vyskúšať si v študentskej televízií viacero pozícií?

Áno. Naskytla sa mi príležitosť robiť v tej istej televízií kameramana v športovej oblasti. Vyskúšal som si aj prácu redaktora počas univerzitných hokejových zápasov. Keďže medzi moje záľuby patrí šport, vždy som sa snažil moju kariéru smerovať tam. Cítil som, že presne toto je tá oblasť, ktorá ma napĺňa a v ktorej by som chcel pokračovať. Hoci išlo iba o študentské médium, mohol som na základoch, ktoré som sa tam naučil, stavať aj ďalej.

Súčasne si robil aj športového komentátora pre onlajny.eu. Ako si to všetko stíhal?

Väčšinou som mal šťastie na dobrý rozvrh. Už vtedy som si však uvedomoval, že ak sa chcem v médiách presadiť aj po škole, musím urobiť niečo navyše. A tak som nešiel zo školy domov, ale na zimák. Nebral som to len ako prácu. Bol to zároveň aj môj koníček. Preto mi nerobilo problém stíhať to. Jednoducho ma to bavilo. 

Kam tvoje kroky smerovali ďalej?

Opäť do rádia. V treťom ročníku som pracoval v malom regionálnom rádiu v Lučenci, odkiaľ pochádzam. Bol som moderátorom dennej relácie. Sprevádzal som ľudí počas celého dňa. Od noviniek z bežného života, showbiznisu, počasia až po dopravný servis. Robil som aj rozhovory s rôznymi hosťami. Pomedzi to som občas moderoval rôzne súkromné, spoločenské aj športové udalosti. 

To musíš byť asi komunikatívny typ človeka. Si taký od malička, alebo si svoje komunikačné zručnosti musel postupne nadobudnúť?

Paradoxne, od malička som bol skôr menej komunikatívny. Už na základnej škole som sa ale odhodlal chodiť do rozhlasového krúžku. Vtedy by mi ani len nenapadlo, že sa tým budem niekedy živiť. Postupom času som začal na sebe viac pracovať po všetkých stránkach. Komunikačné zručnosti som si zlepšil najmä vďaka spomínanej praxi v médiách.

Čakal ťa prvý magisterský ročník v Trnave. Myslel si si, že bude príležitostí v médiách viac, ako na východe?

Samozrejme, bol to jeden z kľúčových faktorov, prečo som sa rozhodol presťahovať na západ. Predsa len, Bratislava je len pár desiatok kilometrov od Trnavy a sídlia tam všetky veľké redakcie. Na východ som však nezanevrel a vždy sa tam veľmi rád vraciam.

Realita ale bola iná. Prax sa ti získať nepodarilo. Ako si sa s tým vysporiadal?

Áno, paradoxne, bolo to inak, ako som si predstavoval. Prišiel som do nového mesta a novej školy, začínal som opäť od nuly. Mal som len bežné brigády mimo odboru. Aby som úplne nevypadol z mediálneho prostredia, chodil som s priateľkou do rôznych televíznych relácií ako komparzista. Nezdá sa to, ale aj tým sa človek veľa naučí. Pozoroval som a učil sa, ako to funguje vo veľkom televíznom svete. Toto určite odporúčam všetkým študentom, ktorí chcú v budúcnosti pracovať v médiách. Zbavia sa stresu z kamery, aj keď nepriamo, a načerpajú nové skúsenosti. 

Aj Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave má predsa študentské médiá. Táto skúsenosť ťa už nelákala, keď si si tým preskákal v Prešove?

Presne tak. Tým, že som si prešiel študentskými médiami v Prešove, povedal som si, že je čas pohnúť sa ďalej. Chcel som pracovať na niečom väčšom. Počas magisterského štúdia som videl, že FMK má naozaj výborne technické vybavenie, preto nepochybujem o tom, že sa tam študenti veľa naučia. Ja som však mal už iné ambície.

Dva roky si teda v podstate nepraxoval v odbore, nebál si sa potom reality po škole?

Vôbec nie. Sem tam som ešte moderoval nejaké súkromné akcie aj na západe. S médiami som sa dostával do denného kontaktu počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019, kde som pracoval ako dobrovoľník v organizačnom tíme. Splnil som si tým ďalší veľký sen.

Počas tých dvoch rokov som si uvedomoval, že škola končí a hľadal som si prácu prevažne na plný úväzok. Chodil som klasicky z pohovoru na pohovor, ale keďže som bol stále študent, nikam ma nemohli prijať. Bol som ale neoblomný a skúšal som ďalej. Keď ma vyhodili dverami, prišiel som oknom. V jednej spoločnosti som tak bol na pohovore aj dvakrát, v priebehu jedného mesiaca.

Ak by som päť rokov presedel len na prednáškach a viac sa o nič nezaujímal, neurobil nič navyše, určite by som nemal šancu zamestnať sa po škole v mediálnom prostredí.

Zdá sa, že tvoja húževnatosť sa vyplatila. Zobrali ťa do nie malého médiá, ako si to vnímal?

Áno, po lete sa mi ozvali z Hospodárskych novín. Absolvoval som prvé kolo pohovoru, potom druhé a nakoniec si ma vybrali. Vôbec som to nečakal, keďže som predtým nemal veľa skúseností s printovými médiami. Bola to pre mňa veľká výzva. Zrazu som dostal možnosť písať pre celoslovenské médium. Veľmi si to vážim a chcem to naplno využiť. 

„Ak by som päť rokov presedel len na prednáškach a viac sa o nič nezaujímal, neurobil nič navyše, určite by som nemal šancu zamestnať sa po škole v mediálnom prostredí.“

Prečo si myslíš, že si dostal šancu práve ty? Zavážilo to, že si mal skúsenosti z viacerých médií?

Určite to zohralo svoju rolu. Napriek tomu, že som sa predtým nevenoval písaniu, prax v akomkoľvek médiu je podmienkou. S odstupom času teda vidím, že praxovať vo svojom voľnom čase sa mi naozaj oplatilo. Ak by som päť rokov presedel len na prednáškach a viac sa o nič nezaujímal, neurobil nič navyše, určite by som nemal šancu zamestnať sa po škole v mediálnom prostredí.

Akej oblasti sa tam venuješ? 

Pracujem na tvorbe komerčných príloh. V praxi to znamená, že vždy mám zadanú určitú oblasť, ktorej sa nejaký čas venujem. Hľadám námety na články, robím rozhovory a oslovujem odborníkov. Keďže sa nevenujem len jednej oblasti, je to občas náročné. Niekedy mi trvá, kým sa v danej téme zorientujem. Ale prináša to ovocie v podobe nových kontaktov a rozširovania všeobecného prehľadu. Ten je pre každého novinára či redaktora veľmi dôležitý.

Kde sa vidíš v budúcnosti?

Pre istotu nič neplánujem dopredu. Naučil som sa, že všetko je tak, ako má byť v danom okamihu. Prešiel som si všetkými typmi médií: tlač, rozhlas aj televízia. Som otvorený novým možnostiam v každej z nich. Ak mám byť úprimný, stále ma to ťahá k športovému dianiu. Bol by som rád, keby sa mi podarilo presadiť v tejto oblasti.