Spýtali sme sa 11 študentov, čo si myslia o plagiátorstve

Autor Tamara Peterková Publikované
Spýtali sme sa 11 študentov, čo si myslia o plagiátorstve

V ostatných dňoch vysvitlo, že Andrej Danko nie je jediný politik obvinený z plagiátorstva. Je to téma, ktorá sa nám vracia ako bumerang. Keď sa však na kauzy okolo plagiátorstva pozrieme pozornejšie, zistíme, že nejde o problém konkrétnych (bývalých) študentov, ale vysokoškolského systému.

Do pozornosti verejnosti by sa tak mali dostať iné ako politické otázky: Ako je napríklad možné, že práca, ktorá je po rokoch označená ako plagiát, je na Slovensku bez problémov obhájiteľná? Jednoducho. Univerzity a vysoké školy na Slovensku majú veľkú slobodu v tom, čo považujú za plagiát. Napríklad, kým niekde je zakázané pri ukončení štúdia rozpracovať svoju tému z bakalárky, inde je to vítané. Podobne sa líši aj tolerované percento zhody a odporúčaný spôsob citovania.

Problémy plagiátorstva záverečných prác zmiznú, keď sa pri nich nebudeme spoliehať len na morálku študentov. A keďže práve tá je pri tejto téme často skloňovaná, spýtali sme sa 11 slovenských vysokoškolákov, čo si o plagiátorstve myslia.

V článku sa dozvieš:
Čo študenti považujú za plagiátorstvo?
Či majú s plagiátorstvom osobnú skúsenosť?
Aké dôsledky by mali byť vyvodené voči niekomu, u koho sa preukáže, že pri svojej záverečnej práci podvádzal?

Patrícia, študentka politológie na Univerzite Komenského v Bratislave

Každý plagiát má podľa mňa dve línie. Jedna je vo vzťahu k okoliu a druhá k sebe samému. Tou prvou je výsmech. Výsmech všetkým čestným ľuďom, ktorí trávia hodiny, týždne či mesiace písaním odborných prác. Sú to nekonečné chvíle čítania štúdií, výskumov, písania samotnej práce, ale tiež odhodlávania, premáhania sa, stresu a nervov. S takýmito pocitmi sa však žiaden plagiátor nestretol. Pre takýchto ľudí je práve tá skratka, že skopírujú niečo, čo už bolo napísané, prejavom akejsi chytrosti. Zrejme si však neuvedomujú, že cieľom nie je mať ďalšieho človeka s titulom, ale práve obohatiť vedu novými perspektívami, ktoré len ťažko vzídu z nejakého plagiátu. Oni to však vnímajú opačne. Poctivých študentov považujú za neschopných využiť rôzne prostriedky na získanie titulu bez námahy. Druhá dimenzia je podľa mňa deklaráciou vlastnej neschopnosti. Plagiátor ňou vyjadruje svoju nekompetentnosť. Jeho práca je manifestom nepochopenia akademických a etických princípov.

Žiaľ, nemôžeme sa tváriť, že plagiátorov v našom okolí nemáme. Počula som o viacerých prípadoch podvádzania. Išlo však skôr o podvody pri seminárnych prácach. Vyučujúci to ale zistili a vyvodili z toho patričné dôsledky. Osobne nepoznám nikoho z našej univerzity, kto by skopíroval záverečnú prácu. Poznám však človeka, ktorý si titul kúpil na zahraničnej univerzite. On je teda ukážkovým príkladom plagiátora podľa definície, ktorú som spomínala.

Pokiaľ ide o seminárne práce, osobne by som to netolerovala. Ľudia, ktorí využívajú nedovolené skratky, by si predmet mali zopakovať. Inak je to nefér voči ich spolužiakom, ktorí naň vynaložili nemálo energie. Ak sa príde na to, že niekto na základe plagiátu získal titul, okamžite by mu mal byť odobraný. O tom by sa v slušnej spoločnosti ani nemala viesť diskusia.

Marek, študent informatiky na Slovenskej technickej univerzite

Plagiátorstvo v podstate sám praktizujem pri veciach a predmetoch, ktoré nie sú kľúčové pre moje štúdium. Keď to nepovažujem za dôležité a nebaví ma to, nevadí mi niečo skopírovať z iného článku. Ale ak ide o kódovanie alebo vytváranie nejakého programu, snažím sa a robím to poctivo. Pretože viem, že je to kľúčová vec pre moju školu a je dôležité, aby som sa to dobre naučil.

S plagiátorstvom mám aj osobnú skúsenosť. Môj kamarát skopíroval cudzie kódy na jedno zadanie. Prišlo sa na to, no podarilo sa mu z toho vyhovoriť, že bol zúfalý a že mu to vlastne pomohlo pri učení... V podstate mal len šťastie. U nás, na FITke, je to väčšinou tak, že keď niekomu prídu na plagiátorstvo, automaticky dostane FX.

Ak by to bolo na mne, pri plagiátorstve semestrálnych projektov by som študentom dával FX. Ak je niekto schopný si zadanie vypracovať sám, prečo by iný mal dostať druhú šancu, keď prvýkrát podvádzal. Pri záverečnej práci by som ju neuznal ako celok. Smola. Podvádzal si, musíš celú prácu vypracovať nanovo.

Adam, študent psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave

Osobne vnímam plagiátorstvo ako vážnu krádež. Tak ako je možné ukradnúť hmotné veci, je možné ukradnúť aj myšlienky. Sám zvažujem, že sa raz budem venovať vede a ťažko sa mi predstavuje, že by niekto prezentoval moje myšlienky za svoje. Pre mňa je to vážnejší zločin ako keby mi ukradnú niečo fyzické. Aj keď som sa už počas štúdia stretol s prípadmi, keď sa spolužiaci (a možno aj ja sám) dopustili plagiátorstva, ale vždy v dôsledku nevedomosti citačných noriem. S úmyselným plagiátorstvom som sa stretol len výnimočne. To ma v celku mrzelo aj za tých ľudí, že si sami neuvedomujú, čoho sa dopúšťajú.

Myslím si, že prípadné plagiátorstvo, ktorého sa dopustíme v nevedomosti pravidiel, pri písaní seminárnych prác, by nemalo byť trestané príliš prísne. Študenti sa len učia, ako písať správne vedecký text. No pri záverečných prácach je to niečo iné. Tu už študent má vedieť ako správne citovať. Najzávažnejšie je, keď niekto úmyselne podvádza a k tomu pri záverečnej práci. To, čo sa deje na Slovensku, nám len ukazuje, že trest je nevyhnutný, ak sa ľudia neboja podvádzať. Myslím si, že ministerstvo alebo vysoká škola by mali mať možnosť odobrať titul v prípade, že bol získaný podvodom.  Ak má byť veda a výskum hnacím motorom rozvinutej krajiny, musíme si upratať vo vysokoškolskom systéme a postarať sa o to, aby titul a vzdelanie mali patričnú hodnotu.

Miroslav, študent žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave

Plagiátorstvo vnímam predovšetkým ako zmiešanie podvodu a krádeže. Ukradnutím cudzích textov bez citovania a vydávaním ich za svoje je podvod poroty, ktorá prácu hodnotí a tiež krádežou duševného vlastníctva pôvodného autora. Človek, ktorý sa plagiátorstva dopustí, je v mojich očiach rovnaký ako ten, kto podvádza partnera či kradne. A v druhom rade ide o dehonestáciu práce poctivých študentov vysokých škôl i kvalitných univerzitných zamestnancov. Vysoké školstvo trpí tým, že plagiáty prechádzajú nielen na súkromných školách pochybnej kvality, ale aj na štátnych, ako napríklad práca Andreja Danka z univerzity v Banskej Bystrici.

Ako študent žurnalistiky môžem povedať, že som sa doteraz stretol len s vykrádaním cudzích článkov pre školské účely. O plagiátorstve záverečných prác som zatiaľ nepočul. Ak sa zistí, že niečia práca je plagiát a dotyčný už ukončil štúdium, je treba dať do legislatívy možnosť odobrať podvodne získaný titul. Ak sa plagiátor odhalí počas štúdia, určite je nevyhnutné daného človeka vyhodiť zo školy, nech sa pokúša o titul znovu a čestne.

Tomáš, študent marketingovej komunikácie na Univerzite svätých Cyrila a Metoda v Trnave

Plagiátorstvo odsudzujem. Nie je fér, keď sa niekto na práci narobí a potom príde niekto, kto mu časť z nej v podstate ukradne. Zatiaľ som sa s tým osobne stretol, len v takej podobe, že keď sme mali niečo graficky spracovať a v tíme nemali žiadneho grafika, tak stiahli logo z internetu, prekreslili ho a vydávali za svoje.

V prípade seminárnej práce by som to dal prerobiť, inak by som ich nepustil ku skúške a automaticky im znížil hodnotenie. V prípade záverečnej práce by som nepripustil študenta ku štátnej skúške a musel by ísť automaticky na opravný termín. S tým, že by musel prácu prerobiť. Ak to potom bude OK, môže ísť na skúšku, ak nie, tak papa.

Stella, študentka slovenského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave

Plagiátorstvo by sa v žiadnom prípade na akademickej pôde tolerovať nemalo. Je to môj jednoznačný názor. Nemyslím si, že je v poriadku, ak niekto za svoju ukradnutú prácu dostane rovnaké hodnotenie ako tá osoba, ktorá vlastným úsilím, šikovnosťou či nápadom prispela k akémukoľvek poznaniu a priniesla niečo nové. Z môjho uhla pohľadu je to jednoducho krádež a bezočivé priživovanie sa na duševnom vlastníctve druhých s účelom vlastného prospechu. Neznalosť predsa neospravedlňuje.

S plagiátorstvom mám vážnejšiu skúsenosť z prvého semestra na vysokej škole, keď jeden zo spolužiakov odovzdal seminárnu prácu, ktorú jeho starší spolubývajúci odovzdával rok predtým na tom istom seminári. Navyše, čo ma vážne šokovalo, bolo to dokonca u toho istého pedagóga, ktorému to s úplným pokojom odovzdal. Pedagóg na to, samozrejme, prišiel a dôsledky vyvodil – študent musel napísať prácu znovu, tuším aj s väčším rozsahom strán a bola mu zhoršená výsledná známka. Navyše, túto možnosť nápravy svojej chyby dostal len výnimočne, pretože si, údajne. vôbec nebol vedomý, ako to na takej vysokej škole vlastne chodí. Každopádne, vydesilo nás to natoľko, že sme na žiadne plagovanie počas zvyšných rokov štúdia ani len nepomysleli.

V prípade seminárnej práce by som skutočne uvažovala o tom, či študentovi úplne znížiť známku, sťažiť podmienky absolvovania predmetu či dokonca neuznať mu daný predmet alebo ho vylúčiť zo školy úplne. Každý z týchto dôsledkov by sa mi zdal adekvátny. Dôležité je, aby sa dôsledky vyvodili a aby bolo každému jasné, že krádež duševného vlastníctva je rovnako závažná ako krádež hmotného majetku. Rozdiel nevidím, keďže sama veľmi dobre viem, aké náročné je písať prácu vlastným úsilím s pomocou odbornej literatúry. V prípade odhalenia opísanej záverečnej práce by som dotyčnej osobe odobrala titul. Veď prečo by si ho aj mala ponechať? To by sme potom všetci mohli po svete pobehovať s profesorskými titulmi, ak by za nás všetko vymysleli tí múdrejší a šikovnejší a my by sme si to od nich len šikovne „požičali“.

Marek, študent aplikovanej informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave

Je to krádež. A keďže krádež je trestná, človek by mal za ňu pykať. Osobne som sa s niečím takýmto nestretol. Iba v politike a o to je to smutnejšie, keď takýto človek zástava nás všetkých. Takýto človek by mal vrátiť titul, mal by odstúpiť zo svojej funkcie a čeliť následkom, keďže kradol.

Marta, študentka žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave

Plagiátorstvo podľa mňa vôbec nie je v poriadku. Je to istá forma podvodu a podľa mňa ten, kto podvádza v maličkostiach, časom podvádza aj vo veľkých veciach a kauzách. Ján Kuciak odhaľoval rôzne podvody a mnohokrát Slováci mávali nad nimi rukou so slovami, že veď je to maličkosť. Myslím si, že akýkoľvek podvod nie je v poriadku a treba, aby bol človek zaň exemplárne potrestaný. Neviem, ako by sme mohli veriť politikovi, ktorý podvádzal už na začiatku. Neviem, či je možné mu dôverovať v prípade spravovania našej krajiny.

Na mojej univerzite ľudia takto nepodvádzajú, to čo mi vadí je to, že sa na test nenaučia a ustavične podvádzajú. Učenie by im nezabralo viac ako tri hodiny času, no oni miesto toho podvádzajú. To sa mi nepáči a považujem to za uľahčovanie si života a je to nefér voči ostatným. Každý sme totiž na rovnakej lodi. Podľa mňa by mal byť každý za čokoľvek potrestaný, je jedno či ide o maličkosť alebo opísanie celej diplomovej práce.

Peter, študent informatiky na Slovenskej technickej univerzite

Plagiátorstvo tolerujem veľmi subjektívne. Ak ide o písomku, tak tým nemám taký problém, ako pri nejakom výskume či práci, kde to človek prezentuje ako vlastnú robotu. Aj ja som plagoval projekt, s ktorým som si nevedel dať rady, ale upravil som ho a pozmenil mojim potrebám. Po odhalení pri záverečnej práci by som odporúčal zadať študentovi novú tému, ale nevyhadzovať ho.

Tomáš, študent molekulárnej biológie na Univerzite Komenského v Bratislave

Plagiátorstvo beriem ako vysoko nemorálne a odsudzujem ho, de facto, na každej úrovni, od najmenšej seminárky, po dizertačnú prácu. V modernej spoločnosti by sa naň malo pozerať ako na akýkoľvek iný zločin.

Osobnú skúsenosť s plagiátorstvom nemám. Učitelia na mojej škole sú extrémne prisni. Plagiátorstvo by sa trestalo tak prísne. že študentom ani neprichádzalo na um to v záverečných prácach robiť.

Podvádzanie je široký pojem, ale v každom prípade by som navrhol minimálne opakovanie ročníka, resp. ukončenie štúdia. Rozlišoval by som však medzi úkladným podvádzaním a omylom, keď niekde v práci študent nevedomky zabudol napr. odcitovať vetu.

Zuzana, študentka marketingovej komunikácie na Univerzite svätých Cyrila a Metoda v Trnave

Študent sa snaží pomôcť si ako vie. Hľadanie inšpirácie a dohľadávanie informácií je ešte podľa môjho názoru OK, ale skopírovanie práce od niekoho, kto si s ňou dal námahu, nie je úplne kóšer. S plagiátorstvom osobnú skúsenosť nemám No, táto téma tu je už XY rokov. Avšak, nikto ju neriešil až doteraz, po zverejnení určitých informácií. Neviem si predstaviť jasné dôsledky. Skôr riešenie ako tomu predísť, napr. kontrola študentov počas samotného písania prác.