Študentka a majsterka Slovenska v Street Workoute: Tréningy v študentských časoch sú zárukou disciplíny v dospelosti

Autor Tamara Peterková Publikované
Študentka a majsterka Slovenska v Street Workoute: Tréningy v študentských časoch sú zárukou disciplíny v dospelosti

Veronika Greinerová je známa ako reprezentantka Slovenska v Street Workoute. Okrem toho však študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a venuje sa aj trénerstvu. V našom rozhovore prezradí, ako si organizuje čas. Ale napríklad aj, čo by mali vysokoškoláci robiť, aby žili zdravšie.

So Street Workoutom si začala ako tínedžerka. V spoločnosti prevláda názor, že vrcholoví športovci začínajú, ešte kým prvý raz prídu do škôlky. Ako je teda možné, že si za relatívne krátky čas dosiahla také úžasné výsledky?

Z veľkej časti je na tom kus pravdy. No platí to najmä pre športy, ku ktorým rodičia vedú svoje deti odmalička, napríklad pri gymnastike. Mňa k športu neviedli. Skôr ma nabádali k umeniu. A tak som ako malá veľa kreslila a chodila na recitačné súťaže. Bavili ma aj jazykové olympiády zo slovenčiny a nemčiny. Myslím, že toto je skôr vec chtíču. V prvom rade ako veľmi sa človek zamiluje do toho, čo robí a v druhom rade, ako intenzívne bude pracovať. Aj napriek tomu, že mám za sebou päť rokov ,,práce v pohybe“ a pomerne slušné výsledky, stále mám niekedy pocit, že som ešte len na začiatku. Stále viem, na čom chcem a musím pracovať a v čom sa zlepšovať.  

Prečo si sa rozhodla práve pre Street Workout?

Zamilovala som sa do toho športu od prvého videa, ktoré som videla. Vtedy, v roku 2015, som ešte bola vychudnutým dievčaťom, ktoré chodilo do posilňovne, aby nabralo svalovú hmotu. Nejak podvedome som ale cítila, že touto cestou nechcem ísť a že, aj keď ma to bavilo, klasické ,,fitkárčenie“ nebude pre mňa. To obdobie mi však veľa dalo, za ten rok a pol som sa vďaka tréningom v seredskom fitnesscentre Relax naučila veľa o posilňovacích technikách. Niektoré cvičenia využívam aj teraz, aj keď základ tvorí kalistenika, teda cvičenie s vlastnou hmotnosťou.

Ide o šport, ktorý medzi ľuďmi možno nie je až taký známy. Skúsila by si vysvetliť, čo je vlastne jeho podstatou?

Street Workout je vlastne šport, ktorý má pôvod v gymnastike, aj preto si workoutérov často mýlia s gymnastami. Cvičí sa na hrazdách a bradlách, no najdôležitejším nástrojom sú naše telo a myseľ. Pre dobrý výkon treba ovládať oboje. Street Workout sa delí na kategórie ,,Sets and Reps“, čo sú základné cvičenia, z ktorých si zostavujeme tréning. Potom Weighted, pri ktorom si atléti pridávajú na opasok závažia a cvičia s nimi. Najviac atraktívnou a tiež mojou najobľúbenejšou disciplínou je Freestyle. Ten predstavuje voľnú zostavu zo statických a dynamických prvkov. Súťažiť sa dá vo všetkých troch disciplínach aj u nás, na Slovensku.

Venovať sa športu na takej úrovni ako ty si vyžaduje veľa času. Ako sa ti darí zladiť ho so školou a ostatnými povinnosťami?

Vravím si, že pokiaľ nie som viazaná manželom, deťmi a hypotékou, som na tom dobre... Nemusím sa naháňať, aby som stihla tréning ešte pred niekoľkohodinovou šichtou a tiež sa zatiaľ nemusím ponáhľať domov za deťmi. Myslím, že pravidelné, najmä fyzické, tréningy v študentských časoch sú zárukou väčšej disciplíny v dospelosti. Človek si vie lepšie rozložiť čas. Nemusí rozmýšľať, kedy a či vôbec si pôjde zacvičiť, pretože už to vníma ako životný štýl. Ak nie sme výrazne obmedzení, pohyb by mal byť úplne prirodzenou súčasťou nás všetkých.  Je síce pravda, že venovať sa mu intenzívnejšie si vyžaduje viac času, no mám už svoje zvyky.

A ako to teda robíš?

Napríklad, ak musím robiť veci do školy, určite nad nimi nesedím celý deň. Ak píšem články, zvyčajne poldňa s pauzami pracujem a ďalšiu polovicu dňa som v pohybe a venujem sa tréningom. Online výučba v posledných dvoch semestroch mi vyhovuje, pretože nemusím cestovať hore-dolu, tým pádom ušetrím a investujem viac času do iných činností.

Nedostatok času je aj častou výhovorkou vysokoškolákov, prečo nešportujú. Čo by si im odporučila?

Začať čím skôr. Pretože ako vraví jeden môj zverenec, mimochodom, tiež študent: „ten čas na tréning je iba tvoj a nikto ti ho nevezme...“ V staršom veku sa im telo odvďačí. Samozrejme, treba vedieť, ako športovať, alebo skôr ako sa zdravo hýbať a nehrnúť sa bezhlavo do všetkého, čo si prečítame.

Už si naznačila, že okrem toho, že sama cvičíš, venuješ sa aj trénerstvu. Aké sú najčastejšie chyby, ktoré podľa teba mladých ľudí brzdia v ich kondícii?

Zvyčajne to, že nemajú čas. Alebo skôr to, že si ten čas nevedia urobiť. Žiaľ, nie je to problém iba starších generácií alebo iba našich rodičov. Čím ďalej, tým viac sa s nedostatkom času stretávame u mladých ľudí. Potom vznikajú rôzne dysbalancie, bolesti chrbta a stuhnuté svaly, ktoré sa na zdraví človeka odrazia.

Hovorí sa, že generácia súčasných vysokoškolákov má aj mimoriadne zlú životosprávu. Aká je tvoja skúsenosť?

Myslím, že ako ktorí. Stretávam sa so študentami, ktorí si vedia rozumne a zdravo nakúpiť a prípadne navariť. No tiež s takými, ktorí vyhodia veľa peňazí za jedlo vonku a potom to ľutujú. A zasa je dôležité si priblížiť, čo je zlá životospráva. Ako dieťa som zbožňovala špagety s grankom, teraz ich nezjem len kvôli problémom s jedlom, ktorými som si kedysi prešla. Ak ich niekto – povedzme, že vysokoškolák – miluje, nech si ich teda dá . Dôležité je nepostaviť na podobnom jedle väčšinu kalorického príjmu a dať telu živiny, ktoré potrebuje: kvalitné bielkoviny pre stavbu a udržanie telesnej hmoty, k nim kvalitné tuky, bež ktorých by sa živiny len ťažko vstrebali a tiež sacharidy na to, aby sme energiu nečerpali iba z tukov. A občas si dať aj to ,,zakázané“. Každý si predstaví to svoje. Ale zaslúžene a s mierou.

Čo okrem jedla by ešte ľudia mali zohľadniť, ak hodnotia svoju životosprávu?

Kvalitný stroj potrebuje kvalitné palivo. Ak chceme fungovať na plné obrátky, treba tomu prispôsobiť nielen stravu, ale aj spánok. Sedem a pol hodiny je optimálnych pre aktívneho človeka. Niekomu stačí osem pravidelných hodín spánku po náročných dňoch. Zatiaľ čo niektorí musia odpočívať aj počas dňa. Dnes máme veľa informácií, či už o strave a stravovacích štýloch, no treba si vedieť dobre vybrať a nájsť ten svoj tak, aby nám neškodil. Každý sme iný a nie všetkým vyhovuje jesť mäso na dennej báze. Rovnako, ako nie každému vyhovuje vegánstvo.