Odborník na kreativitu Sir Ken Robinson: Umenie je rovnako dôležité ako matematika či jazyky

Autor Lenka Švančárková Publikované

Na trhu práce je kreativita čoraz  vyhľadávanejšou schopnosťou. Zamestnávatelia kreatívnych ľudí preferujú najmä preto že sa dokážu lepšie popasovať s mnohými problémami. Či sa dá kreativita naučiť, sa dozvieš v tomto článku. Dnes sa ale zameriame sa na to, ako na našu kreativitu pôsobí škola a školský systém. Rozvíja ju, alebo naopak zabíja?

Pozrieme sa na názor Sir Ken Robinsona, experta na kreativitu, ktorý spochybňuje spôsob, akým vyučujeme deti na školách. Vo svojom prejave tvrdí napríklad aj to, že všetky deti majú nejaký talent, ale ich rodičia ním často mrhajú. Vzdelanie je dôležité najmä preto, že nikto nevie, čo bude o niekoľko rokov. Ako teda pripraviť deti na svet, ktorý nevieme, aký bude? Kreativitu stavia na rovnaké miesto spolu s gramotnosťou. Práve kreativita je kľúčom k tomu, aby sa ľudia vedeli vynájsť v každej situácií. 

Omylmi ku kreativite?

Sir Ken Robinson problém vidí najmä v tom, že ľudia sa boja mýliť. Tvrdí, že ak nie sú ľudia zmierení s tým, že sa môžu mýliť, nikdy neprídu s ničím originálnym. Na kreativite by sa malo pracovať od mala. Deti sa neboja mýliť. Ak niečo nevedia, skúsia to. Deti ale dospievajú a väčšina z nich túto schopnosť stratí. Začnú sa báť svojich omylov a to je chyba. To sa stáva aj v ostatných oblastiach života. Pri riadení firmy či školstva. 

"A mimochodom, takto riadime naše firmy a národné školstvo. Stigmatizujeme omyly. Omyly sú vnímané ako to najhoršie, čo môžete urobiť. A výsledok je, že vzdelávame ľudí bez tvorivých schopností."

Podľa jeho teórií z tvorivosti vyrastáme. Čím sme starší, tým naša kreativita klesá. Práve vzdelanie nás od nej odďaľuje. Prečo je to tak? 

Umenie je na konci hierarchie

Odborník na kreativitu si myslí, že je to preto, že každý školský systém na svete má rovnakú hierarchiu predmetov. Aj keď si ľudia myslia, že každá krajina má iný, špecifický vzdelávací systém, hierarchia predmetov sa nemení. Na vrchu je matematika a jazyky, potom sú humanitné a prírodné vedy a na spodku umenie. Všade na svete. Naopak, on umeniu dáva rovnakú dôležitosť, ako napríklad matematike či jazykom. 

„Na svete nie je školský systém, kde sa deti každý deň učia tanec, rovnako ako sa učia matematiku. Prečo?  Prečo nie? Myslím si, že je to dôležité. Myslím si, že matematika je veľmi dôležitá, ale aj tanec.“

Učiť sa, učiť sa

Najlepší pracovníci sú na vrchu. Určite aj tebe hovorievali, že sa musíš sa dobre učiť, aby si sa mal v živote dobre. Problém je v pohľade na inteligenciu. Čo je skutočná inteligencia? Univerzity si navrhli systém podľa svojho obrazu. No, ak do systému nespadáš, nie si inteligentný? Veľa mladých talentovaných ľudí si neverí. Nespadajú do systému, pretože veci, v ktorých boli v škole dobrí, neboli ocenené, alebo boli stigmatizované. 

Diplom nie je zárukou dobrej práce

V minulosti bol diplom zárukou lepšieho uplatnenia a dobre platenej práce. Ak po škole ľudia nemali prácu, znamenalo to, že ju mať nechceli. Dnes je absolventov viac a mnohí uplatnenie nenájdu. Bakalár už nestačí. Ken Robinson hovorí o tom hovorí ako o procese akademickej inflácie. Na pozície, kde kedysi stačil bakalársky stupeň, je dnes potrebný priam doktorát. Celá konštrukcia vzdelania sa nám hýbe pod nohami a musíme radikálne zmeniť pohľad na inteligenciu. 

Naše schopnosti sú bohatstvo

Každý by mal robiť to, čo ho baví. To, v čom vyniká, postupne, od malička, rozvíjať. Naše schopnosti sú skutočným bohatstvom. Nie každý má talent na jazyky či matematiku. To, že si kedysi nosil päťky z matiky, neznamená, že nemôžeš byť v živote úspešný. Ľudia by mali zmeniť vnímanie inteligencie ako takej. A to by malo začať už na školách.