Spoluzakladateľka projektu Holprom: Slovenskí študenti sa bez problémov uchytia aj v zahraničí

Autor Tamara Peterková Publikované
Spoluzakladateľka projektu Holprom: Slovenskí študenti sa bez problémov uchytia aj v zahraničí

Ako maturantka narazila na informácie o dni otvorených dverí na jednej z holandských univerzít. Do tejto krajiny sa zamilovala na prvý pohľad. Alžbeta Bielokostolská študovala na Breda University of Applied Sciences v Holandsku. Po štúdiu sa spolu s Rebekou Jendrišákovou rozhodli založiť projekt Holprom, ktorým pomáhajú slovenským a českým študentom, aby ich úspešne prijali na vysoké školy v Holandsku.

V rozhovore pre Praxuj hovorí, v čom je štúdium v Holandsku iné, ako u nás, čo sa tam naučila, ale aj akí sú slovenskí študenti a prečo potrebujú pri prechode na univerzitu pomôcť.

Ponuka odborov v Holandsku sa líši od tej slovenskej. Čím to je?

V Holandsku sa často stretnete s tým, že názvy odborov sú zadefinované inak, ako sme u nás na Slovensku alebo v Česku zvyknutí. Napríklad, ak študenti hľadajú program zameraný na marketing a management, v ponuke je veľa rôznych smerov, akým sa vedia uberať, napríklad Creative business, Tourism management, Logistics Management alebo International Business. [kreatívny biznis, manažment turizmu, manažment logistiky alebo medzinárodný biznis, pozn. red.]

Aké sú najzaujímavejšie a najkurióznejšie odbory, ktoré človek v Holandsku môže vyštudovať?

Na jednej univerzite majú napríklad nový odbor Artificial Intelligence and data management. [Umelá inteligencia a veda o dátach, pozn. red.]. Zaujímavý je tiež odbor Fashion and textile industry [móda a textilný priemysel, poz. red.]. Ďalším veľmi populárnym odborom je napríklad Creative Media and Game Technologies [kreatívne médiá a herné technológie, pozn. red.], pre tých, ktorých láka herný priemysel a svet kreatívnych technológií. Tieto odbory sa študujú na bakalárskom stupni. Štúdium je štvorročné a už počas neho môže človek vstúpiť na pracovný trh. Aj vďaka povinným pracovným stážam, ktoré študentov čakajú.

To, že bakalárske štúdium je štvorročné napovedá, že celý vysokoškolský systém v Holandsku je iný ako u nás. Skúsila by si ho vysvetliť?

V prvom rade je dôležité povedať, že v Holandsku existujú dva typy univerzít – výskumné (research university) a univerzity aplikovaných vied (university of apllied sciences). Rozdiel je v tom, že na univerzite aplikovaných vied sa učí pomocou projektov a praxe. Už počas štúdia je povinné absolvovať pracovnú stáž a tak si všetko vyskúšať na vlastnej koži. Univerzity aplikovaných vied podporujú študentov aj v práci na ich vlastných projektoch. Preto nie je nezvyčajné, že študent dokončí školu nie len s titulom, ale aj s rozbehnutým podnikom.

Rozdiel je ale aj v dĺžke štúdia.

Na univerzite aplikovaných vied bakalárske štúdium trvá štyri roky. Absolventi gymnázia si ho niekedy môžu o rok skrátiť. Magisterské štúdium je potom ešte jeden rok. Ak človek chce prestúpiť z univerzity aplikovaných vied na výskumnú, jeho magisterské štúdium trvá dva roky, ako u nás. V slovenských článkoch o štúdiu v Holandsku často čítame, že takýto prestup možný nie je. V skutočnosti je. Na výskumnej univerzite sa študent stane bakalárom za tri roky a magisterské štúdium trvá jeden až dva roky.

Uznávajú holandské univerzity aj tituly z iných krajín? Dá sa napríklad odísť len na magisterské štúdium s bakalárom zo Slovenska?

Áno, dá sa to. Je veľa možností na oboch typoch univerzít. U nás si väčšinou ľudia povedia, že keď už začali študovať na Slovensku alebo v Česku, na zahraničnú školu nemajú. To je škoda. Aj po bakalárovi sa dá nájsť veľa pekných a zaujímavých magisterských odborov mimo Slovenska. Sme veľmi vzdelaný národ a nemáme problém uchytiť sa aj v zahraničí. Stačí si sledovať príbuznosť odborov. S tým ale vždy študentom pomôžeme aj my.

Slovenskí maturanti často odchádzajú na univerzity do Čiech, do Dánska alebo do Británie. Prečo si sa rozhodla práve pre Holandsko?

Aj na mojej strednej škole bol pred tými šiestimi rokmi takýto trend. Najmä Anglicko. To sa ale teraz, po Brexite, postupne nahrádza škandinávskymi krajinami a Holandskom. Pre mňa bolo Holandsko láska na prvý pohľad. Prvý raz som sa tam vybrala sama, bez toho, aby som niekomu vôbec povedala, kam idem. Som dosť spontánna... Našla som ponuku na deň otvorených dverí na jednej z univerzít v Holandsku. Súčasťou bola aj úhrada ubytovania, stravy... Nám stačilo iba prísť. Už vtedy som vedela, že chcem študovať v zahraničí, niečo s jazykmi. A nechcela som ísť tam, kam išli všetci. Som totiž typ človeka, ktorý rád skúma nepreskúmané... To pred tými šiestimi rokmi Holandsko bolo. Tak som si zabookovala letenku.

A aké to tam bolo?

Na prvý moment z tej krajiny nikdy nezabudnem. Vystúpila som z vlaku, prechádzala som sa cez park a podľa Google máp som išla na miesto, kde sme sa mali stretnúť. Ľudia v parku sa na mňa usmievali. Ľudia v parku, ktorých som nikdy v živote nestretla, mi priali pekný deň. Behali tam sliepky a zajace... A ja som bola unesená. Niekomu to príde ako maličkosti, ale pre mňa to bolo krásne. Od prvého momentu som sa tam cítila ako doma a to bolo aj neskôr rozhodujúce.

A ako sa ti páčil ten deň otvorených dverí?

Na univerzite sa mi veľmi páčilo. Ten program ma zaujal a uvedomila som si, že to je miesto pre mňa. Rozprávala som sa so študentami, ktorí tam vtedy študovali a zistila som, že je to presne to, čo som chcela. Takže som si podávala jednu prihlášku na túto jednu univerzitu. Ďalej som ani nehľadala. Vzali ma a študovala som International Tourism Management & Consultancy [manažment a poradenstvo medzinárodného cestovného ruchu, pozn. red.].

Ako prebiehalo tvoje štúdium?

Začalo všeobecne manažmentom, marketingom a cestovným ruchom. V druhom ročníku som bola na mesačnom výskumnom pobyte v Ázii. Tam som sa začala viac zaujímať o to, ako cestovanie a turizmus vplývajú na našu planétu. V treťom ročníku som mala pracovnú stáž v Nórsku. Aj tu som riešila, aký vplyv má cestovanie na konkrétnu destináciu. O rok neskôr som sa venovala Islandu. Na tri týždne som tam vycestovala a robila som vlastný výskum na túto tému.

Aj keď si bola na univerzite aplikovaných vied, mohla si sa venovať výskumu?

Áno, veľmi ma to bavilo a tak som si svoj študijný program vytvorila tak, aby som sa v štvrtom ročníku mohla venovať práve výskumu. Takže som sama s diktafónom behala po Islande a zisťovala som, aká je ich situácia s turistami... Robila som interview napríklad aj s islandským ministrom financií alebo s hovorcom letiska. V tom čase tam totiž lietalo veľa nízko-nákladových spoločností. Bolo tam veľmi veľa turistov, ktorí prišli iba preto, že zohnali lacné letenky a neuvedomovali si, kde vlastne sú. Na Islande je ale napríklad veľmi nevyspytateľné počasie a nie je úplne zodpovedné požičať si auto a ísť len tak na výlet na hory, ešte k tomu v teniskách. Mali tam prípady aj smrteľných nehôd z nepozornosti.

Ako si potom prezentovala výsledky svojho výskumu?

Napísala som výskumnú prácu, v ktorej som apelovala na to, aby tí ľudia, ktorí s tým na Islande dokážu niečo robiť, niečo aj robili. Veľmi ma potešilo, že ani nie o rok neskôr jedna z nízko-nákladových spoločností na Island lietať prestala. Tým sa vyriešil jeden z veľkých problémov. Nehovorím, že to bolo iba mojim pričinením, ale možno som niekomu pootvorila oči.

Celé tvoje štúdium bolo v angličtine? Nemala si aspoň zozačiatku obavy z jazykovej bariéry?

Chodila som na anglicko-slovenské bilingválne gymnázium v Sučanoch. Všetky predmety, okrem slovenčiny, sme tam mali v angličtine. Takže som nemala ten prvotný šok. Ale nemôžem povedať, že som zo začiatku nerobila chyby v slovíčkach a nebola si neistá... Napríklad v prvom ročníku sme mali predmet o prezentačných zručnostiach. Vyučujúci ma vybral za líderku celej skupiny. Mala som uviesť problematiku a viesť diskusiu. Na kameru. Keď ju predo mnou zapol, dostala som blok. Ale v komunite ľudí v Holandsku som sa od začiatku cítila tak bezpečne a tak sama sebou, že som sa na tom vedela len zasmiať. Rada na to spomínam. Nikto sa s nami nemaznal. Hodili nás do vody tak, ako aj v reálnom svete.

Kedy a ako si sa spoznala s Rebekou?

Až v Holandsku. Išla som tam sama, nikoho som nepoznala a ani som Slovákov nevyhľadávala. Rebeka začala v Holandsku študovať ten istý program, o rok neskôr ako ja. Takže som jej radila a dávala som jej svoje knižky, poznámky...

A kedy ste sa rozhodli, že štúdium v Holandsku sprostredkujete aj ďalším študentom?

V čase, keď som sa ja rozhodla pre štúdium v Holandsku, som nenašla nikoho, kto by mi o ich systéme vedel povedať viac, niekoho kto tam študoval. Hľadala som teda konkrétnych ľudí cez rôzne skupiny. Neskôr som našla agentúru v Bulharsku, cez ktorú som sa prihlásila. Podobne to mala aj Rebeka. Po skončení štúdia sme obe trochu cestovali. Raz v novembri som letela do Berlína a pred letom som spala u Rebeky, lebo býva bližšie pri letisku. V jedno ráno sme teda išli spolu v aute a jej ocino nám položil otázku: „Vy máte pre to Holandsko takú lásku a zapálenie, prečo s tým niečo nerobíte? Odišli ste odtiaľ, ale stále o tom rozprávate...“ A tak nás osvietilo. Keď sme sa na to pozreli, zistili sme, že za tých šesť rokov sa toho veľa nezmenilo. Rozhodli sme sa, že to budeme my, kto študentom pomôže.

S čím študenti najčastejšie potrebujú vašu pomoc?

Vidím to najmä v tom, že potrebujú konzultáciu. Niekoho, kto im o štúdiu naozaj vie povedať viac a vie si ich aj vypočuť. Ku každému študentovi pristupujeme individuálne – s každým si osobne zavoláme, alebo napíšeme. Chceme vždy zistiť, akým spôsobom uvažujú. A na základe toho im potom vieme poradiť s výberom odboru, mesta a univerzity. Snažíme sa im tiež vysvetliť, že si nevyberajú len školu. Vyberajú si krajinu a mesto, kde budú v nasledujúcich rokoch bývať. Na to niekedy zabúdajú. Okrem toho niekedy komunikujeme aj s ich rodičmi. Nechceme ich vynechávať z tohto procesu.

Mnohí maturanti dnes ani nevedia, čo vlastne chcú študovať. Stretávate sa aj s takými?

Toto je častý problém najmä študentov gymnázií. Tí sú veľmi šikovní a baví ich veľa vecí. To je super a netreba sa limitovať. Práve na Holandsku je fajn, že si človek svoju špecializáciu môže sám vyskladať podľa toho, čo ho baví a zaujíma. Holandské univerzity si uvedomujú, že mladý človek sa stále mení a menia sa aj jeho záujmy, rozširujú obzory... Ja a Rebeka sme študovali presne to isté, ale ja neviem to, čo ona a ona nevie to, čo ja.

Majú pre koronavírus študenti nižší záujem vycestovať do zahraničia a žiť tam?

Vôbec to tak nevnímam. A tiež ma to celkom prekvapilo. Skôr by som povedala, že študenti majú dnes ešte väčší záujem preskúmať si možnosti. Samozrejme, pýtajú sa na koronu, ale nemám pocit, že by ich odradila. Aj teraz máme študentov, ktorí sú v Holandsku prvý rok a zostali tam. Sme s nimi v pravidelnom kontakte, aby sme sa uistili, že sú v poriadku. Môžem povedať, že situácia ich až tak veľmi neovplyvnila a zvládajú to super. Sú radi, že do Holandska vycestovali.

Čiže niektorí študenti sa rozhodli zostať v Holandsku napriek dištančnej výučbe?

Nie všetky univerzity v Holandsku teraz fungujú dištančne. Väčšina má online výučbu, ale aj offline hodiny s obmedzeným počtom ľudí v miestnostiach, rozostupmi... Logisticky to majú naozaj dobre zvládnuté. Nemali až taký problém preniesť štúdium aj do online sveta. Vybavenie holandských univerzít je neporovnateľne lepšie ako našich.